Pre úroveň spoločenského diskurzu je príznačné, že reakcie na mediálnu reformu ministra Krajcera sa zúžili na obavy o osud Rádia FM. Bezpochyby je skvelé, že na jeho frekvenciách si človek vypočuje napríklad aj Lavagance, kým zvyšok éteru okupuje Desmod. Ibaže zlúčenie televízie a rozhlasu do jedného ekonomického subjektu má celkom inú pointu.
V súčasnosti idú v televízii aj v rozhlase hore komínom desiatky a možno až stovky tisícov eur za účty, ktoré nesúvisia s programovou produkciou. Najviac neefektívne vynaložených peňazí míňajú na prevádzku budov a platenie obslužného personálu. Aj keby bol riaditeľom STV Rupert Murdoch, a nie Štefan Nižňanský, musel by živiť gigantické a nefunkčné priestory budovy v Mlynskej doline. To isté platí o pyramíde a Slovenskom rozhlase. S tým rozdielom, že Miloslava Zemková je predsa len iná liga.
Subjekt zjednocujúci rozhlas a televíziu bude sídliť v tej istej budove. Ušetrí na tom, čomu sa odborne hovorí facility management a na administratívnom personále. Rozhlasové a televízne štáby budú na mnohé výrobné (najmä spravodajské a publicistické) akcie používať jedno auto a čiastočne zdieľať rovnakú techniku. Ušetria tak veľa peňazí a tie bude môcť nový mediálny dom použiť na výrobu kvalitného televízneho a rozhlasového programu. Mediálny dom bude môcť vychovať kvalitných zahraničných korešpondentov a vyslať ich do svetových metropol. A nielen to, bude môcť zaplatiť tvorcov, ktorí nás, dúfajme, zbavia estetiky typu Drišľak a Senzi Senzus. Pri dobre riadenom mediálnom dome sa nepochybne nájde dostatok priestoru aj pre žánre, ktoré dnes vysiela Rádio FM, aj keby táto značka zanikla.
Potiaľto je Daniel Krajcer na správnej ceste. Menej už v otázke voľby riaditeľa nového mediálneho domu. Hovorí totiž, že mediálneho bossa by mal voliť parlament, čo je návrat do polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia a k všetkým neduhom tohto obdobia.
Po návod, ako vybrať a zvoliť najvyššieho predstaviteľa mediálneho domu, netreba ísť ďaleko. Stačí sa inšpirovať zákonom o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky, ktorý stanovuje, že štyroch z piatich členov jej správnej rady volí parlament a jedného si vyberajú zamestnanci sami. Podmienkou však je, že štyria parlamentom zvolení členovia rady musia byť odborníci z oblastí práva, ekonomiky, žurnalistiky a informačných technológií. Takto konštruovaná rada má celkom slušné predpoklady nájsť súceho riaditeľa.
Keď už je reč o TA SR, aj tá by sa pokojne mohla stať súčasťou mediálneho domu, daňoví poplatníci by ušetrili ešte o niečo viac.
Koaliční partneri sa k iniciatíve ministra kultúry Daniela Krajcera zatiaľ stavajú zdržanlivo. Vysvetlenia môžu byť rôzne. Vysoko pravdepodobné je však také, že na straníckych sekretariátoch špekulujú viac nad spôsobom, ako získať vo verejnoprávnych médiách kontrolu než nad kvalitnou službou verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.
