Na Slovensku o širokorozchodnej naposledy so zanietením hovoril expremiér Robert Fico. A nebol to jeho nápad. Len celkom rozumne pochopil, že zapojiť sa do transkontinentálneho prepravného systému tovarov medzi Čínou a Európskou úniou je pre Slovensko ekonomicky výhodné.
Tranzit čínskych tovarov bude prechádzať cez ruské a ukrajinské územie. Jedna vetva bude pokračovať cez Poľsko, druhá by mala viesť do Českého Bohumína. Tretia sa ponúka Slovensku. Keď zaváhame, na rade je Maďarsko. Premiér Viktor Orbán sa aktívne hlási o účasť jeho krajiny v tomto projekte.
Keďže vláda Roberta Fica po voľbách v roku 2010 nestihla posúdiť štúdiu uskutočniteľnosti projektu širokorozchodnej na slovenskom území, ostala táto povinnosť na kabinete Ivety Radičovej. Ukazuje sa, že nová vláda zatiaľ neprikladá projektu veľký význam. A to aj napriek tomu, že o ňom rokovali vlády Číny, Ruska a Nemecka a podporili ho Európska únia, Rakúsko a Česká republika.
Iveta Radičová sa nechala počuť, že širokorozchodná "nebude. Prekládka zostane v Čiernej nad Tisou." Žiadne argumenty neuviedla. Zrejme nemá takých osvietených poradcov ako Viktor Orbán. A možno jej chýbajú aj jeho inštinkty. Širokorozchodná nemá veľkú podporu ani u štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Milana Ježovicu, ktorý v nej nevidí ekonomickú príležitosť, ale ruskú hrozbu. Predseda Vedeckej rady Ekonomického ústavu SAV Peter Staněk poukazuje na to, že čínsky dovoz do Európy sa má v najbližších rokoch zvýšiť o 400 percent. Ak sa nemýli, hrozbou pre Slovensko sú skôr neinformovanosť predsedníčky vlády a rusofóbia štátneho tajomníka. Projekt širokorozchodnej nie je pre Slovensko medzinárodnou hrozbou. Naopak, po vyjasnení nákladov sa môže stať obrovskou výhodou. Jedinou hrozbou môžu byť neinformovanosť a predsudky niektorých členov slovenskej vlády.
Kľúčový môže byť názor ministerstva dopravy. Bolo by vhodné, keby ho prezentovalo čím skôr a prípadne tak oživilo diskusiu na tému širokorozchodná. Slovo má teda Ján Figeľ.
Význam obchodovania s Orientom pochopili už pred stáročiami slávne mestá Benátky, Janov či Florencia. Neskôr ich nasledovali aj iné štáty. O kontrolu nad obchodnými trasami sa viedli politické i ozbrojené spory. V podobe širokorozchodnej sa Slovensku bez rizík ponúka možnosť zapojiť sa do gigantickej výmeny tovarov medzi východom a západom. Ide tu nielen o veľké príjmy, ale aj o zamestnanosť. Radičovej "nebude" nemusí byť definitívnou bodkou za slovenskou účasťou v projekte. Slovensko má ešte chvíľu času na to, aby sa jeho vláda zorientovala a pochopila význam príležitosti, ktorá sa nám ponúka. Pri posudzovaní za a proti však neobstoja argumenty "lebo Fico" či "lebo Rusko". Obstoja len úvahy ekonomické. Ak prevážia pseudo politické, tretia vetva transkontinentálneho spojenia pôjde cez Maďarsko. A poškodené bude Slovensko.