Slováci sú väčšinový, nie vládnuci národ Slovenskej republiky

Autor: Peter Toti Tóth | 26.5.2011 o 10:50 | (upravené 26.5.2011 o 10:56) Karma článku: 9,20 | Prečítané:  2349x

Slovenskí politici tak bojujú za národnú vec, až tým Slovensku škodia. Ako ukázalo rokovanie o zákone o používaní jazykov národnostných menšín, ich úsilie je len stranícke, nie štátnické. V obave o preferencie sú niektoré strany dokonca ochotné tancovať, ako Igor Matovič píska. Pri všetkej zhovievavosti k obyčajnosti je na mieste otázka: Kde sa podela zodpovednosť za štát?

Maďarská menšina nie je hrozbou pre Slovensko. Politické a bezpečnostné riziko vychádza odinakiaľ. Strednú Európu má potenciál destabilizovať Viktor Orbán a jeho exportný ertikel: etnicky motivovaný nepokoj v krajinách susediacich s Maďarskom. Nie je nič jednoduchšie ako stotožniť našu maďarskú menšinu s orbánizmom. Na tomto poli však nie je ani nič nebezpečnejšie.

Presne toho sa dopustil poslanec Igor Matovič, keď v súvislosti so zákonom o používaní jazykov národnostných menšín strieľal slovami ako "maďarizácia". Nebol sám, výdatne - aj keď menej neotesane - mu v zamieňaní menšiny s orbánizmom sekundovali jednotlivci, ale aj celé strany z koalície i opozície. Osobitným sklamaním sú postoje Smeru a KDH. Sociálni a kresťanskí demokrati sú v západných krajinách desaťročia štátotvornými stranami. Ich aktuálne slovenské vydania sú len profesionalizovanými aktérmi medzistraníckych škriepok.

Slovo maďarizácia je v kontexte zákona o používaní jazykov národnostných menšín štvavým symbolom. Použil ho ten istý Igor Matovič, ktorý len nedávno vítal maďarského premiéra s transparentom hlásajúcim, že miluje slovenských Maďarov. Teraz sa nehistoricky oháňa maďarizáciou a horlí za čo najväčšie komplikácie pre používanie ich materinského jazyka v styku s orgánami verejnej moci. Aj v podmienkach našej málo vyvinutej politickej kultúry pôsobí obyčajný politik Igor Matovič ako nomád.

A práve politik s touto výbavou zamával s celým parlamentom. Koaličné strany Matovičovi ustupovali až za hranicu prijateľného kompromisu. Nič lapidárnejšie nemôže symbolizovať hĺbku úpadku slovenskej politiky. Desaťročný odklad používania materinského jazyka menšinami v obciach, kde predstavujú 15 percent obyvateľov, je barbarstvo. Implicitne kalkuluje s možnosťou, že za desaťročie miera asimilácie pokročí natoľko, že ani 15-percentná klauzula nebude aktuálna. Nehľadiac na to, že parlament manipulovaný Igorom Matovičom výrazne poškodil nielen Maďarov, ale aj Rusínov, ktorí už dve desaťročia doplácajú na handrkovanie sa slovenských a maďarských politikov ohľadom práv menšín.

V kauze menšinových jazykov nejde len o ochranársky útlocit a ľudské práva. Nejde len o altruizmus a empatiu. V hre je aj stredoeurópska geopolitika a schopnosť parlamentných strán pôsobiť štátotvorne. Percentuálne obštrukcie Slovákov pri používaní jazykov národnostných menšín sú presne to, čo Viktor Orbán potrebuje: vyvolať nespokojnosť maďarských menšín v okolitých krajinách s ich politickým a kultúrnym postavením. Postoj väčšiny slovenských politikov k našim Maďarom pripomína zaslepenosť českej politickej elity k sudetským Nemcom. Ako to dopadlo, dobre vieme. A aj keď sú súčasné európske reálie celkom iné, neznamená to, že táto analógia je bezvýznamná.

Dnes je maďarská menšina lojálna Slovenskej republike. Malé výnimky tvorí zopár politikov a niekoľko extrémistov napojených na Jobbik a ním sponzorované gardy. Miklós Duray je našťastie mužom minulosti, Pál Csáky má v neparlamentnej SMK marginálne postavenie a niekoľko gardistov nemá v maďarskom spoločenstve na Slovensku významnú oporu. Nevieme však, čo bude o desať, dvadsať, tridsať rokov. Slovensko sa môže zmietať v ekonomických a sociálnych problémoch, aké nepriniesla ani súčasná kríza. V takých chvíľach sa ventilujú nielen akútne, ale aj chronické frustrácie. Ak si dnes vyrobíme voči slovenským Maďarom dlhy v oblasti menšinových práv, stanú sa splatnými aj s úrokami vo chvíli, keď bude Slovensko najslabšie. Dnes by nás nestálo vôbec nič, ak by sme pripustili používanie jazykov menšín v obciach, kde tvoria napríklad 10 či len 5 percent obyvateľstva. O niekoľko desaťročí takýto "ústupok" už nebude musieť stačiť.

V hre je nielen vzdialená budúcnosť. Skôr než neskôr sa do parlamentu vráti SMK. Z hľadiska osudov Slovenska nie je vôbec jedno, aká SMK to bude. Nacionalistická, ale umiernená? Alebo fideszizovaná - teda viac alebo menej iredentistická? Väčšina slovenského politického spektra robí svojou krátkozrakosťou všetko pre to, aby s návratom SMK do parlamentu vstúpila domáca verzia Fideszu.

Slováci sú síce väčšinovým, ale nie vládnucim národom Slovenskej republiky. Ak to nepochopia a budú sa k svojim menšinám správať tak, ako im to diktujú efemérne politické figúry typu Igora Matoviča, prinajmenšom tú maďarsku naženú do náruče Viktora Orbána a jeho budúcich klonov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?