Keď prídu na Slovensko kortešovať Orbán, Kövér a Jobbik

Autor: Peter Toti Tóth | 21.6.2011 o 13:21 | (upravené 22.6.2011 o 15:11) Karma článku: 5,15 | Prečítané:  845x

Slovenská diplomacia s uspokojením prijala stanovisko Benátskej komisie k novej maďarskej ústave. Kritické výhrady tohto poradného orgánu Rady Európy k základnému zákonu Maďarska sú pre nás povzbudzujúce, ale zhľadiska geopolitických záujmov majú malý význam. Môžeme ich používať ako dôveryhodný argumentačný nástroj v polemikách s Maďarskom, ale to je asi tak všetko.

Benátska komisia sa v obsiahlom dokumente venuje viacerým ustanoveniam maďarskej ústavy, ktoré poškodzujú najmä občanov Maďarska. Z hľadiska slovenských záujmov sú dôležité zmienky o národnostných menšinách, dobrých susedských vzťahoch a o exteritoriálnych účinkoch maďarských zákonov.

Komisia konštatuje, že za ochranu jednotlivcov patriacich k národnostným menšinám je zodpovedný v prvom rade štát, kde žijú. Poukázala na to, že menšinové práva treba chápať ako individuálne, nie kolekívne.

"Rešpektovanie princípov a zásad obsiahnutých v stanovisku je dôležité nielen pre dobré susedské vzťahy, ale aj pre celkovú atmosféru v spolunažívaní občanov krajín zjednotenej Európy," uviedlo v súvislosti so stanoviskom Benátskej komisie slovenské ministerstvo zahraničných vecí. Ibaže maďarský europoslanec za vládny Fidesz, József Szájer, ktorý sa minulý týždeň zúčastnil rokovania komisie, už v predstihu napísal, že Maďarsko nebude rešpektovať kritické stanovisko poradného orgánu Rady Európy k novej ústave. A v tom je háčik.

Kým Slovensko sa spolieha na diplomaciu a nekonfrontačné vyjadrenia (občas pretkávané militantným slovníkom Jána Slotu), Maďarsko nielen šermuje provokatívnymi slovami, ale najmä koná. Po zákone o dvojitom občianstve prišla geopoliticky ofenzívne formulovaná ústava a na rade je zákon o práve voliť a byť volený do maďarského parlamentu pre Maďarov žijúcich v zahraničí. Správanie sa slovenských oficiálnych miest je síce politicky korektné, no o čo je postup vlády a parlamentu v Maďarsku neprístojnejší, o to je efektívnejší. Maďarsko stavia Európu, ale najmä svojich susedov pred jednu hotovú vec za druhou.

Slovenská odpoveď musí byť verbálna, diplomatická a hlavne vecná. Ficov kontrazákon o dvojitom občianstve bol šitý horúcou ihlou a lietalo z neho priveľa triesok. Bol však aspoň niečim. Keby súčasná vládna koalícia nebrala nezmyselné ohľady na Most-Híd, mohla byť prijatá uspokojivá novela. Z koalíce, žiaľ, za ňu hlasovali len poslanci Matovič a Procházka a poriadne si to mediálne odskákali. Ako však reagovať na pripravovaný zákon o volebnom práve pre zahraničných Maďadarov? Môže sa slovenský štát nečinne prizerať, ako nám pred najbližšími maďarskými voľbami budú po juhu pobehovať predstavitelia Fideszu a Jobbiku, prípadne gardisti? Ján Čarnogurský navrhuje zmenu trestného zákona, podľa ktorej by bolo trestné robiť kampaň v prospech strán spochybňujúcich Trianonskú zmluvu. Píše o tom tu. To by bolo aspoň niečo. Stojí však za zváženie celkový zákaz organizovania volebných zhromaždení a inej propagácie politických strán vyvíjajúcich činnosť mimo územia Slovenskej republiky a jeho porušenie by sa malo aj primerane trestať.

Okrem legislatívnych opatrení sa musí Slovensko usilovať aj na medzinárodnom poli. Žiaľ, Európska únia nie je fórum, na ktoré by sa dalo spoľahnúť. Okrem Čechov sú v regióne našimi jedinými potenciálnymi spojencami Rumuni a Srbi. Jedným aj druhým máme čo ponúknuť. A to je úloha pre slovenskú diplomaciu, ktorá sa nesmie uspokojiť príjemným, avšak bezzubým zadosťučinením Benátskej komisie.

Opakovane však treba zdôrazniť, že žiadne z opatrení, zameraných na eliminovanie politickej a legislatívnej ofenzívy súčasnej maďarskej vlády spochybňujúcej Trianonskú a Parížsku mierovú zmluvu, nesmie byť namierené proti maďarskej menšine žijúcej na Slovensku. Práve naopak. Zodpovední slovenskí politici by mali uvažovať aj o určitej a obmedzenej forme kolektívnych práv a diskutovať o tejto téme s našimi Maďarmi, Cigánmi a Rusínmi. Iba spokojné menšiny sú aj lojálnymi menšinami.

Len lojálne menšiny sa nedajú strhnúť bojovným slovníkom súčasnej politickej reprezentácie v Budapešti, ktorá to s konfrontáciou myslí vážne. Len na ilustráciu: Predseda maďarského parlamentu László Kövér nedávno v rozhovore pre české noviny spochybnil nástupníctvo Slovenska po ČSFR, čím akoby nadhodil neplatnosť Trianonskej a Parížskej mierovej zmluvy. A v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo si poťažkal, že Maďarsko vejensky nezasiahlo, keďže sa podľa jeho názoru dostavbou priehrady údajne zmenili štátne hranice. Namiesto toho, aby si László Kövér dal na niekoľko dlhých mesiacov pohov, minulý týždeň v Záhrebe na okraj slovenských reakcií povedal: "Neželám si osobitne komentovať komentáre, iba toľko, že trvám na každej svojej vete. Na povzbudenie mojich slovenských kolegov môžem povedať iba toľko, citujúc Árona Tamásiho, že aj na pravdu si možno zvyknúť."

László Kövér nie je len tak hocikto. Okrem toho, že je druhým najvyšším ústavným činiteľom u našich južných susedov, je aj druhým mužom strany Viktora Orbána. Ako asi bude vyzerať predvolebná kampaň Fideszu, ak pustíme Orbána s Kövérom kortešovať na južné Slovensko s Gáborom Vonom (predsedom Jobbiku) v pätách?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?