Je pre naše deti vzorom Igor Matovič alebo Rudolf Chmel?

Autor: Peter Toti Tóth | 10.8.2011 o 10:34 | Karma článku: 14,99 | Prečítané:  4629x

Demokracia a sloboda slova môžu mať aj takto znetvorenú tvár: v médiách hlavného a takmer jediného prúdu má viac priestoru Igor Matovič než Rudolf Chmel. Tento výrok má nielen metaforický rozmer, ale je, žiaľ, aj prísne vecný.

Čím väčšiu hlúposť, banalitu a trápnosť politik vytrúbi do sveta, tým sa zvyšuje konto jeho mediálnych zásahov. Toho času je priekopníkom tejto disciplíny poslanec Igor Matovič. Avšak nie on je za tento stav zodpovedný, ale tí, ktorí za ním pobehujú s kamerami, mikrofónmi, diktafónmi a fotoaparátmi. Igor Matovič robí len to, čo vie, a robí to najlepšie, ako len vie. A dosahuje tým mediálny úspech. Jeho úspech na poli mediálnej prezentácie je zároveň zlyhaním médií. Bez viny nie je ani publikum, ktoré sa proti tomuto mediálnemu obrazu reality nebúri.

Tridsiateho júla zverejnil maďarský denník Népszabadság pod titulkom Plná zhoda je vlastne diktatúra rozhovor so slovenským vicepremiérom Rudolfom Chmelom. Ťažko sa rozpomenúť, kedy naposledy odzneli v slovenských médiách z úst politika také neošúchané a zreteľa hodné názory. A domáce médiá si nedali ani takú námahu, aby podstatné časti Chmelovho interview prebrali a príslušným spôsobom komentovali. Slovenská vláda pritom nemá veľa členov, ktorí by dokázali na porovnateľnej úrovni hovoriť o Európe a jej súčasných problémoch, o nacionalizme a jeho najnovších podobách, o vzťahoch Maďarov a Slovákov a ich aktuálnej kvalite.

Je užitočné citovať niekoľko výrokov vicepremiéra Chmela z jeho rozhovoru pre Népszabadság.

O utópii národnej jednoty: „...paradoxne je Most-Híd v rétorike Fideszu, Jobbiku a SMK zradcom národa, lebo podľa nich programovo pomáhame asimilovať Maďarov. To je falošná akustika slovenskej a maďarskej národnej jednoty, ktorá je prítomná aj v kruhu Maďarov na Slovensku a hoci podľa nás ide o utópiu, svojím charakterom sa ľahko uchytí v spoločenstve, ktoré je k tomu naklonené. To je choroba čoraz viac zneistenej Európy a bolo by hlúpe sa nad tým pohoršovať, ale zodpovedný boj proti tomu sa začína konkrétnymi činmi. Pre mňa to znamená okrem iného to, aby systém podpory slovenských menšinových kultúr nebol jedným z prvkov maďarskej, českej, ukrajinskej alebo hociktorej inej národnej súdržnosti, ale prvkom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktorý podporuje predovšetkým také programy, ktoré nereprezentujú slovenskú hungarofóbiu, ani ducha maďarského revizionizmu."

Ešte raz o utópii národnej jednoty: „Pozície uzavretosti a výlučnosti sú krajne dogmatické, pretože spochybňujú legitimitu hodnotových rozdielov garantujúcich dynamizmus modernej spoločnosti. Fetišizovanie národnej jednoty vylučuje všetkých, ktorí túto utópiu pokladajú svojim bytím a hodnotovým poriadkom za neprijateľnú. Silne pochybujem o utópii národnej jednoty. Samozrejme, potrebujem národný konsenzus garantujúci funkčnosť právneho štátu, princíp deľby moci, ale úplná zhoda je ako diktatúra."

O postmodernom fašizme: „Napriek hrôzam minulosti sa v súčasnosti rozmnožujú ako huby po daždi rady tých, ktorí vstupujú do boja za národnú a rasovú čistotu. Pochybujúci a znepokojení však spravidla mlčia, ale tým pomáhajú legitimizovať národný radikalizmus a rafinovaný postmoderný fašizmus."

O nezvyčajných šibeniciach: „Nezávisle od toho, na akých ideologických základoch spočíva, diskriminačný charakter nacionalizmu nás rozdeľuje a vyvoláva vzájomnú nenávisť. Niekedy sa skrýva, zahaľuje, je pokrytecký. Bolo by ideálne, keby slovenský a maďarský nacionalizmus skončili na šibeniciach, ktoré by v oboch prípadoch postavili z domáceho dreva."

O univerzálnom bytí a vlastnej identite: „Asi pred polstoročím americký prezident Kennedy pri rozdeľujúcom berlínskom múre vyhlásil: Som Berlínčan. Ako podpredseda vlády pre menšiny a ľudské práva aj ja môžem potvrdiť, že v súlade so svojou slovenskou identitou som aj Čech, Maďar, Róm, Rusín, Žid, katolík, luterán, bez vyznania, teplý, invalid, bezdomovec a ešte mnoho iných. Lebo je mojou povinnosťou nie len ako politika, ale ako človeka stotožniť sa s nimi, pochopiť ich identitu, ich trápenia, bojovať proti ich diskriminácii. A pretože na rozdiel od diskriminujúcich ideológii výlučnosti ich považujem za súčasť univerzálneho bytia a všetkých si ich vážim."

O maďarsko-slovenskej (ne)dôvere: „Od maďarskej revolúcie 1848 a boja za slobodu, v ktorom veľký maďarský básnik Sándor Petőfi - syn slovenskej matky a otca srbského pôvodu - zahynul ako ozajstný hrdina, sa odohrali v slovensko-maďarských vzťahoch mnohé priaznivé zmeny. Napriek tomu sme sa nenaučili predchádzať napätiam, nedosiahli sme, aby sa budovanie vzájomnej dôvery stalo súčasťou národnej vzdelanosti."

Prečo sa o pozoruhodných, provokatívnych a inšpiratívnych názoroch slovenského vicepremiéra dozvedáme z maďarských, nie slovenských médií? A prečo slovenské médiá nezmonitorovali prácu maďarských kolegov, keď konečne hovorí politik, ktorý nehlása banality hraničiace s bezduchosťou? Odpoveď, že úroveň klesá, sledovanosť/čítanosť stúpa, je asi rovnako pravdivá ako desivá.

S názormi Rudolfa Chmela sa dá súhlasiť, nesúhlasiť i polemizovať. Prečo sa ich však rozhodli médiá ignorovať? Za zodpovedanie by azda stála ešte jedna otázka: Koho by sme dali našim deťom za vzor vzdelanosti, kultivovanosti a dôveryhodnosti - Igora Matoviča a či Rudolfa Chmela? Aj z povrchného monitoringu slovenských médií je odpoveď zrejmá...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?