Prečo sa nehanbím, že som bol príslušníkom SIS

Autor: Peter Toti Tóth | 30.9.2011 o 15:15 | Karma článku: 11,91 | Prečítané:  4216x

Dávam prednosť možnostiam, keď nemusím písať v prvej osobe jednotného čísla. Autorský subjekt by nemal škodiť nadmernou prítomnosťou v texte jeho obsahu. Autentické osobné vyjadrenie sa však inak napísať nedá.

Textom, ktorý bude nasledovať, pravdepodobne poruším zákon zakazujúci príslušníkom Slovenskej informačnej služby hovoriť o služobnom pomere. A preto by som mal na tomto mieste rozprávanie ukončiť. Lenže ani niektorí najvyšší ústavní činitelia a pracovníci tajnej služby nebrali ohľad na zákon, keď v roku 2003 verejne rozhlasovali, že som príslušníkom SIS. Vystavili ma mnohým bezpečnostným rizikám. Našťastie už pominuli, no negatívne súvislosti vyzradenia môjho pôsobenia v tajnej službe pretrvávajú. Ako inak, ak nie porušením povinnosti mlčanlivosti, sa dajú niektoré veci ak už nie obájiť, tak aspoň vysvetliť?

V diskusiách pod mojimi článkami sa pravidelne objavujú mylné informácie, zlomyseľné dezinformácie a vyložené nepravdy o tom, čím som bol a čo som robil v SIS. Drvivá väčšina diskutujúcich považuje prácu v a pre SIS za odsúdenia hodnú a morálne pochybnú.

Veľmi často sa uvádza, že som bol „agentom" či „spolupracovníkom" SIS. Nebol som ani jedno, ani druhé. Bol som príslušníkom, nie tajným spolupracovníkom. Rozdiel medzi príslušníkom a tajným spolupracovníkom je zásadný. Prvý je spravodajský dôstojník, druhý nie je v služobnom pomere k tajnej službe. V našich zemepisných končinách sa pre príslušníka služby nepoužíva označenie agent, ako je to v anglosaskom prostredí. Slovenská (a napríklad aj česká) odborná terminológia označuje slovom agent vedomého a spravodajsky aktívne konajúceho tajného spolupracovníka spravodajskej služby, ktorý súhlas s touto činnosťou potvrdil aj vlastnoručným podpisom. Naša terminológia pozná aj iné formy tajnej spolupráce, ale to je vedľajšie. Podstatné je to, že v mojom postavení som agentov hľadal a riadil.

V diskusiách som viackrát zaznamenal tvrdenie, že som bol „spolupracovníkom" SIS za vlády Vladimíra Mečiara. Nie je to pravda. Nikdy som nebol v služobnom pomere k SIS (ani jej spolupracovníkom) v rokoch 1993 - 1998. Inak táto (neviem kým a neviem prečo šírená) nepravda akoby z oka vypadla podlosti, ktorú po roku 1998 rozširoval Jaroslav Svěchota, bývalý námestník riaditeľa SIS Ivana Lexu. Tvrdil, že aj ja som „bol ich", čím chcel podsunúť dezinformáciu, že som pracoval pre SIS v časoch zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Sledoval tým dva ciele: 1. Chcel zastrieť svoju účasť na organizovaní násilných útokov proti mojej osobe a rodine (prepadnutie a zmlátenie na ulici, podpálenie motorového vozidla, mačka pribitá na vchode do bytu, výhražné telefonáty atď.). 2. Chcel spochybniť dôveryhodnosť mojej publicistickej aktivity v rokoch 1995 - 1998, keď som písal o nezákonných aktivitách SIS, ktoré on osobne vymyslel, zorganizoval a riadil.

Tiež sa často hovorí, že som ako príslušník SIS v novinách rozohrával spravodajské hry. Nik z anonymných „žalobcov" však neuvádza, aké konkrétne. Ani by nemohol, pretože rozohrávanie spravodajských hier cez médiá nebolo súčasťou mojej práce a zodpovedne môžem vyhlásiť, že počas môjho pôsobenia v SIS sa o podobné nezákonné aktívne opatrenia jej vedenie neusilovalo. V rámci spravodajskej práce som pôsobil vo vysoko rizikových záujmových prostrediach, kde som získaval cenné informácie na viacerých úsekoch. Všetko je zdokumentované v mojom pracovnom spise. Som si istý, že keby v ňom boli stopy po spravodajských hrách šírených v médiách, nástupcovia generála Vladimíra Mitra (obzvlášť Ladislav Pittner) by mi to s veľkým zadosťučinením spočítali.

V diskusiách odzneli aj hodnotenia ako „hnis", „smrad" a „prostitút". Ťažko na to niečo povedať, ale pri poslednom z citovaných výrazov by som sa predsa len na chvíľu zastavil. Áno, počul som, že sa mi tak hovorilo. Začalo to v čase, keď politici prevalili moju príslušnosť k službe a niektoré osoby vo vysoko rizikových záujmových prostrediach si uvedomili, že moja prítomnosť v týchto kruhoch mohla mať určité skryté dôvody. Súčasťou ich preventívnej obrany po mojom prevalení bolo rozširovanie povestí o mojej spoločenskej nečitateľnosti a z toho je odvodený onen pojem „prostitút". Rozumiem dôvodom, ktoré ich viedli k potrebe môjho znemožnenia a rozumiem aj tomu, s akou radosťou používa istá kategória diskutujúcich na internete toto hanlivé označenie ako nástroj môjho znemožňovania. K písaniu tohto vysvetlenia ma nevedie hnev, len potreba ozrejmiť pozadie.

Uvedomujem si, že môj text je naplnený mnohými A a len málo je v ňom B. Ďalšie vysvetľovanie by sa však nezaobišlo bez vážnejšieho porušenia zákona, akého som sa dopustil tým, že som sa priznal k bývalému služobnému pomeru k SIS. Preto sa nemôžem podrobnejšie venovať ani časovému úseku môjho pôsobenia v SIS, ani jednotlivým záujmovým prostrediam, v rámci ktorých som vyvíjal spravodajskú činnosť či nebodaj ku konkrétnym osobám a prípadom.

Nie je mojím cieľom robiť politický a duševný striptíz, no verím, že záver znesie ešte dve krátke osobné poznámky:

Nemám v úmysle presviedčať ctenú čitateľskú obec, že som nikdy nekonal chybne - či už z pohľadu morálky alebo z hľadiska správneho pragmatického uvažovania. To by bolo seba mýtizovanie. Rozhodne sa však nehanbím za to, že som bol spravodajským dôstojníkom. Pracovať v tajnej službe predsa nemôže byť dôvodom pre spoločenské odsúdenie. Nikde na svete nie je a nemalo by byť ani na Slovensku. Dávam však za pravdu všetkým mojim kritikom, že bolo chybou uchádzať sa o vymenovanie do vysokej riadiacej funkcie v SIS. Ich aj moje dôvody pre tento záver pritom môžu byť veľmi rozdielne.

Dlho som uvažoval nad tým, že toto bude prvý aj posledný článok, pri ktorom neumožním čitateľom diskutovať, pretože z môjho pohľadu ide o citlivú tému. Napokon som sa rozhodol nechať diskusii voľný priebeh, nech si každý uľaví podľa svojho gusta.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?