Osvienčim je symbolom priemyselného vraždenia ľudí. Najmä a predovšetkým Židov. Za týmto symbolom sa ukrýva ukrutné utrpenie, ktoré tento národ podstúpil nielen v jeho vyhladzovacej časti Brezinke, ale aj v táboroch smrti ako Belzec, Sobibor alebo Treblinka. Menej známe sú obscénnosti, ktoré sa pri vyhladzovaní Židov diali v Nemcami obsadenom Bielorusku: po stovkách a tisícoch ich tam strieľali a do obrovských jám hádzali príslušníci Einsatzgruppen, ktoré za frontom „čistili" dobyté územie od partizánov, komunistických predákov a Židov.
V jáchymovských uránových baniach proti svojej vôli pracovali československí politickí väzni komunistického režimu. Jáchymov však symbolizuje celé obdobie vlády represívnych komunistických režimov, vrátane sovietskeho stalinizmu s jeho Hlavnou správou táborov (GULAG), NKVD, politickým terorom a umelo vyvolanými hladomormi.
Komunizmus aj nacizmus majú na svedomí milióny mŕtvych, nespočetné množstvo zničených osudov. Napriek tomu stojí za úvahu, či máme právo trestať popieranie týchto historicky doložených faktov. Ak niekto tvrdí, že holokaust je výmysel, zaslúži si trest? Buď je patologický antisemita, nevzdelanec, ignorant alebo pomätenec. Čo s ním? Namiesto účinnejšieho vzdelávania má dostať trest? A prečo má štát vlastne určovať, aké uvažovanie o dejinách je a aké nie je prípustné?
Ten, kto popiera holokaust alebo oslavuje Stalina, si sám vystavuje vysvedčenie o svojej mentálnej, intelektuálnej a morálnej úrovni. Nie je preňho dostatočným trestom jeho obmedzenosť?
A prečo nám štát oktrojuje názor len na národný socializmus a komunizmus? Nemal by nám nalinkovať, aký máme mať postoj ku kupónovej privatizácii, kolonializmu, vojenskej prítomnosti USA v Iraku a v Afganistane, k vietnamskej vojne, Veľkej proletárskej kultúrnej revolúcii a tak ďalej a tak podobne?
Aj keď je poburujúce, ak niekto popiera systematické vyvražďovanie Židov a aj keď je cynické, ak niekto schvaľuje alebo ospravedlňuje brutalitu stalinizmu, štát by si nemal pod hrozbou sankcií monopolizovať právo na utváranie oficiálneho názoru na dejiny. Štát nemôže povedať: Ak neuznávaš historickú pravdu, potrestám ťa! Alebo môže? Mimochodom, v týchto dňoch izraelský Knesset schválil zákon, podľa ktorého je trestné kritizovať okupáciu Západného brehu. Náš parlament chce trestať za nekonformné názory na históriu, izraelský za kritiku súčasnosti. Paralela, ktorá stojí za zamyslenie...
A nejde len o tresty. Ide aj o atmosféru. Ak si štát privlastní právo rozhodovať o „správnych" názoroch na dejiny, ako sa bude viesť seriózna verejná diskusia o hrôzach druhej svetovej vojny? Ak niekto označí vyvražďovanie v plynových komorách za excesy, a nie zločiny, bude to podľa tohto zákona spochybňovanie, ospravedlňovanie alebo popieranie? Ak niekto povie, že československý režim bol v rokoch 1948 až 1959 nespochybniteľnou totalitou páchajúcou zločiny, avšak pre rôzne ďalšie periódy (napríklad 1963 - 1969, 1970 - 1989) nám chýbajú primerané a výstižné vedecké definície, bude obhajca, popierač a či spochybňujúci?
Pred nedávnom vyšla v českom preklade kniha slovinského excentrického intelektuála Slavoja Žižeka Jednou jako tragédie po druhé jako fraška. Okrem iných provokatívnych úvah vyslovil aj jednu o pozadí dvoch tvárí antisemitizmu - historického nacistického a súčasného arabského. Knižku dostať aj na slovenskom trhu. Kto chce vedieť, ako Žižek interpretuje nacistický a arabský antisemitizmus, nech si ju kúpi a prečíta. Dozvie sa v nej aj to, že Žižek je presvedčený marxista a komunista so svojráznymi názormi na rok 1989, na generalissima Stalina či predsedu Maa. Zakážu naši horlivci predávať na Slovensku jeho knihy?
